Δημοσιεύτηκε στις March, 01 2019

Väčšina našich riek je zregulovaná, v rôznej miere znečistená a húfy rýb sú minulosťou. Už si ani nevieme predstaviť, aj na Slovensku boli bežné rybie trhy, tak ako to dnes obdivujeme v prímorských krajinách.
Takmer v každom meste, obci, ale mnohokrát aj vo voľnej krajine, sú korytá našich riek „napriamené“ a rieky sa viac nemôžu prirodzene kľukatiť krajinou. Niekedy sú kameňmi či betónom spevnené ich brehy, inokedy dokonca aj dno.

Podľa údajov Vodného plánu nie je v dobrom stave až 46 % slovenských tokov. Nehodnotí sa pritom len znečistenie, ale aj to, ako sme rieky a potoky zmenili. Len do roku 2014 sme na nich postavili viac ako tisíc bariér a  ich počet ďalej rastie. Podľa Správy o vodnom hospodárstve sme umelo upravili viac ako 8-tisíc kilometrov riek a vybudovali približne 6-tisíc kilometrov odvodňovacích a závlahových kanálov.
 
Verejnosť na Slovensku sa už postavila za ochranu našich lesov. No stále si nedostatočne uvedomujeme, že prichádzame aj o rieky a potoky. V predošlom blogu sme vám predstavili ako vyzerá prirodzená rieka. V tomto blogu by sme radi upozornili na to, ako rieky ničíme.

Ak vám záleží na zachovaní dobrého stavu slovenských riek, podporte ich ochranu v prebiehajúcej kampani #ProtectWater. Podpisom hovoríte, že žiadate zachovať súčasnú Rámcovu smernicu o vode. Práve ona zaväzuje európske krajiny vrátiť riekam dobrý ekologický stav. Smernicu teraz prehodnocuje Európska komisia a jej zachovanie podporilo už takmer 300-tisíc Európanov. Posledný termín na zapojenie do kampane je 2. marec.


Viaceré krajiny už pristúpili k odstraňovaniu bariér na riekach, medzi nimi USA, ale aj Francúzsko, Španielsko, Fínsko, Švédsko či Holandsko. Avšak doteraz absolútne najväčším projektom v Európe je odstránenie priehrad na rieke Sélune vo Francúzsku naplánované na koniec apríla tohto roku. Projekt sa pripravoval niekoľko rokov, z rieky odstránia dve priehrady  La-Roche-qui-Boit Dam (16m) a Vézin Dam (36 m vysoký priehradný múr). A v Sélune by tak opäť mohli migrovať lososy a úhory. Foto: Iwan Hoving, https://www.damremoval.eu.

Z upravených riek sa vytráca život
Regulácie tokov robia ľudia od nepamäti. Malé úpravy na lokálnej úrovni, ako čistenie koryta, vodné mlyny či vytváranie rybníkov, však časom prerástli do rozsiahlej spleti odvodňovacích či naopak zavlažovacích kanálov, plavebných ciest, priehrad, vodných elektrární, či protipovodňových opatrení. Rieky sú znečistené a ich prirodzené funkcie potlačené. Rieka však nie je len voda tečúca v kanály. Reguláciami oberáme okolitú riečnu krajinu o vodu a živočíchy o domov.
 

Minulý rok boli vykonané rozsiahle protipovodňové opatrenia aj na prirodzených tatranských tokoch. Dokonca aj na našej poslednej divočiacej rieke Belá v Tatranskom národnom parku. To, že takéto zásahy majú negatívny dopad na život v riekach potvrdili aj výsledky monitoringu Slovenského rybárskeho zväzu, ktoré zaznamenali výrazne nižší počet rýb v upravených úsekoch. Zásahy kritizovali i ďalšie odborné organizácie. Protipovodňové opatrenia pritom môžu mať aj prírode blízky charakter, brať do úvahy zákonitosti fungovania riečnej krajiny a môžu byť i lacnejšie.  ©Tomáš Derka

V upravenom toku chýbajú úkryty – napríklad medzery medzi kameňmi či koreňmi stromov, kde žijú drobné organizmy a skrývajú sa vodné živočíchy. Chýbajú hlbočiny, kde sa ukrývajú ryby. Upravené brehy zhoršujú prístup k vode pre cicavce a ďalšie živočíchy. Pri úpravách často dochádza k odstraňovaniu brehovej vegetácie - kríkov a stromov. Takéto brehy neposkytujú tieň, voda sa prehrieva a organizmy, ktoré pre život potrebujú nižšie teploty, z rieky miznú. Z riek mizne mŕtve drevo a nepadajú do nej viac listy zo stromov, ktoré sú nenahraditeľnou potravou pre mnoho organizmov (pozrite prvý blog J).

Málokto si navyše uvedomuje, že aj vodné organizmy sú citlivé na ultrafialové žiarenie, a keď vyrúbeme brehové porasty, intenzívne slnečné žiarenie môže mať pre ne fatálne dôsledky. Voda v takýchto „mŕtvych“ riekach sa nedokáže účinne čistiť, strata samočistiacej schopnosti potom roztáča špirálu premnoženia siníc a rias, ktoré spotrebúvajú z vody prepotrebný kyslík a dochádza ku ďalším úhynom a zhoršeniu stavu vody. Ryby v takýchto riekach umelo rozmnožujú rybári, avšak vysádzanie rybích násad je boj s veternými mlynmi. V umelých podmienkach zregulovaných tokov je ťažké udržať životaschopnú populáciu.

Upravené rieky prinášajú namiesto vody sucho

Regulačné úpravy sa na riekach a potokoch vykonávajú z rôznych dôvodov, najmä však v rámci protipovodňových opatrení. Najčastejšie chceme zabrániť vylievaniu vody do okolia rieky, kde sa plánuje či existuje výstavba, či pôdu využívajú poľnohospodári. V minulosti často takéto úpravy umožnili rozvoj miest a zlepšili našu kvalitu života. Avšak rozsah, v akom sú dnes regulované naše rieky, má negatívne dopady na čistotu vody a na jej množstvo v krajine. Rýchly odtok vody spevnenými korytami riek prenáša riziko povodne nižšie po toku, a neskôr voda v krajine chýba, čím sa zvyšuje riziko sucha.

Ministerstvo životného prostredia SR v návrhu Stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky do 2030 píše, že musíme zabrániť rýchlemu odtoku vody z krajiny a zmierňovať dosahy povodní, no sústrediť sa musíme i na iné riešenia ako len úpravy riek. Musíme zmeniť postupy v oblasti výstavby, poľnohospodárstva či lesníctva. Ide totiž o „spojité nádoby“. V mestách a v ich okolí musíme najmä spomaliť rozširovanie spevnených plôch, ktoré bránia udržaniu vody, v poľnohospodárstve obmedziť zhutňovanie poľnohospodárskej pôdy a v lesníctve sa vyvarovať nevhodných zásahov, najmä odlesňovania veľkých území, ktoré rovnako spôsobuje, že zrážková voda rýchle odteká z krajiny. Ministerstvo upozorňuje i na to, že treba aktualizovať povodňové mapy a nepovoľovať v záplavovom území výstavbu.
 
 
Bežné úpravy riek v našich obciach a mestách. Široké upravené korytá sú vzhľadom na súčasné prietoky predimenzované. Aj niekoľko mesiacov v roku je tu len pár centimetrov vody a ťažko si predstaviť, že by tu mohli prežívať ryby či iné organizmy. V letných mesiacoch je voda prehriata, nefungujú samočistiace procesy a voda zapácha. Zregulované korytá riek napomáhajú rýchlemu odvodňovaniu a z krajiny sa stráca voda. Počas intenzívnych zrážok môžu kumulovať prietok a zvyšovať povodňové riziko. ©Andrea Rúfusová

Na riekach staviame bariéry pre organizmy

 Žiaden úsek rieky nemôžeme posudzovať samostatne. Rieky plynú krajinou a spájajú jej odľahlé časti. Najmä migrujúce druhy rýb prežívajú len vďaka tomu, že sa voľne presúvajú riekou kvôli rozmnožovaniu či potrave. Aj u nás kedysi v povodí Popradu a Dunajca tiahli lososy. Hore Dunajom k nám od Čierneho mora plávali šesťmetrové vyzy – najväčšie sladkovodné ryby sveta. Ani lososy ani vyzy dnes už kvôli výstavbe priehrad u nás nevidíme. Problémy pri migrácii však majú aj naše bežné druhy ako pstruhy, mreny, či jalce.  
A práve migrujúce ryby sú najviac ohrozené výstavbou vodných stavieb.

Najmä malé vodné elektrárne sú síce malé výkonom, ale veľké negatívnym vplyvom na životné prostredie. Najhoršie je, ak je ich na rieke vybudovaných viac za sebou, ako je to napríklad na hornom Váhu nad Liptovskou Marou, kde sú na 8 kilometrovom úseku hneď štyri takéto elektrárne a piata má stavebné povolenie. Okrem toho, že vytvárajú migračné bariéry, menia prúdenie vody a vytvárajú bazény so stojatou vodou, ktorá sa prehrieva. V rieke tak prudko klesá obsah kyslíka vo vode, z rieky miznú pstruhy a ďalšie ryby i vodné organizmy a klesá biodiverzita. Hoci sa pri týchto stavbách budujú rybovody, ich efektívnosť je otázna. Úspešnej migrácií bránia totiž i zmenené podmienky prúdenia, keď migrujúce ryby v stojatej vode strácajú orientáciu. A rybovody navyše riešia len protiprúdovú migráciu, ryby však migrujú aj v smere toku a vtedy často končia na turbínach, alebo je ich migrácia neúspešná.
 

Malá vodná elektráreň Kálnica. Malé vodné elektrárne menia slobodnú rieku na systém „bazénov“ nad turbínami. V nich sa usadzujú sedimenty a v pomaly prúdiacej vode ryby strácajú orientáciu. Pod haťou vzniká tzv. „hladná voda“, pretože sedimenty z vyšších častí tokov zostávajú zachytené nad ňou. Problém je, že malé vodné elektrárne u nás často prehradzujú celý tok a neprechádzajú dostatočným posúdením vplyvov na životné prostredie v danom území, ako to potvrdil minulý týždeň súd v prípade plánu postaviť MVE pri Hronskom Beňadiku. ©Martina Paulíková

Upravené rieky sme odrezali od bočných ramien

Keď sa v nížinách voda z koryta vyleje do krajiny, netreba za tým hneď vidieť povodeň. Rieka sa prirodzene vylieva do riečnej nivy, na zaplavenej ploche nájdu ryby potravu a vhodné podmienky pre rozmnožovanie. Až 90 % potravy pre riečne organizmy sa do riek dostáva počas záplav. Zregulované rieky o tento zdroj prichádzajú, a to sa odzrkadľuje aj na rozmanitosti života v nich. Navyše, aj keď voda ustúpi, okolitá niva zostáva zamokrená a krajina lepšie zvláda letné horúčavy.

Kedysi boli nížinné rieky najbohatšími riečnymi ekosystémami. Systém ramien bol plný rýb. Bohužiaľ, práve nížinné rieky sú dnes na Slovensku všetky zregulované. Už si ani nevieme predstaviť, že ryby z tunajších riek bývali bežne na našich tanieroch, alebo že aj na Slovensku boli typické rybie trhy, tak ako to dnes obdivujeme v prímorských krajinách.

Navyše, ak nížinnú rieku odrežeme od okolitého prostredia a vytvoríme kanály, ktorým voda odtečie z povrchu, zabránime rieke aj v komunikácii s podzemnou vodou, čo môže viesť k poklesu zásob.
 

Typickým príkladom nížinnej rieky, ktorá celé roky zaplavovala okolitú nivu je rieka Morava. Aj tú sme zregulovali, brehy vyložili kameňmi a Moravu odrezali od jej bočných ramien. Vyrovnaním toku sa Morava skrátila takmer o 11 km. Na rakúskej strane rieky však v posledné roky naprávajú staré krivdy. Spájajú Moravu s jej bočnými ramenami, obnovujú prirodzené brehy a do rieky sa tak vracia život. Nivy riek Morava a Dyje. © GerhardEgger, WWF

Máme nielen upravené, ale i znečistené rieky

Zregulované rieky majú zníženú samočistiacu schopnosť, a práve znečistenie je ďalším vážnym problémom našich vôd. Hoci sa v posledných desaťročiach situácia vďaka budovaniu čističiek zlepšuje, stále sa objavujú nové problémy. Vo vodách pribúdajú zvyšky liekov a mikroplastov, s ktorými čističky nerátali a nevedia si s nimi poradiť. S intenzívnym poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom stúpa aj objem jemných sedimentov v tokoch. Z polí sa do tokov dostávajú zvyšky hnojív a pesticídov. A problémom je na Slovensku aj mnoho starých ekologických záťaží - zabudnutých a zle zabezpečených zdrojov znečistenia, ktoré ohrozujú často i  podzemné vody.


Pri ťažbe dreva dochádza k narušeniu pôdneho krytu. V čase zrážok tak odtekajú do riek aj čiastočky pôdy. Rozptýlené vo vode majú negatívny vplyv na vodné organizmy. Usádzajú sa na dne a organizmom znemožňujú prístup k potrave, môžu im obrusovať žiabre a poškodzovať iné štruktúry. V územiach s narušeným pôdnym krytom navyše ľahko vznikajú povodne. V dôsledku nevhodného spôsobu ťažby a následnej erózie sa mení i chemické zloženie vody, zvyšujú sa hodnoty dusíka, ktoré môžu byť v extrémnych prípadoch porovnateľné s hodnotami nameranými v  poľnohospodárskej krajine. ©Andrea Rúfusová

Ako bojovať proti povodniam, suchu a strate biodiverzity?
Vodu musíme udržať v krajine a do riek vrátiť život – odstraňovaním bariér a obnovením prirodzenej podoby riek. WWF Slovensko sa zasadzuje za ochranu riek a mokradí na Slovensku, pripomienkuje vodohospodárske plány, snaží sa zabrániť výstavbe nových bariér na riekach a zhodnotiť i to, ktoré bariéry na Slovensku by bolo možné odstrániť a vrátiť do riek život. Zmeny na riekach nie sú pre ľudí možno na prvý pohľad tak viditeľné, ako svahy bez stromov v  národných parkoch. Ale pre zachovanie života sú rieky kľúčové.
V tomto období WWF spolu s ďalšími európskymi organizáciami zastrešuje práve  kampaň  #ProtectWater na zachovanie prísnej európskej Rámcovej smernice o vode. Smernica zaväzuje členské krajiny EÚ zhodnotiť stav svojich vôd a vrátiť im dobrý ekologický stav. Ak vám záleží na budúcnosti našich riek, do kampane sa môžete zapojiť ešte do 12. marca.

Andrea Rúfusová, WWF Slovensko
Andrea Hajdúchová, WWF Slovensko